Karmínové hortenzie 1. a 2. časť darčekové balenie

Popis

Anotácia – prvá časť:

Mala som zomrieť už dávno. Ale prežila som. Prežila som toľkokrát, až sa to prestalo podobať náhode. No nie všetko, čo prežiješ, ťa nechá celú. Niektoré veci v tebe zostanú dlhšie a hlbšie. A napokon, aj napriek všetkému, definujú tvoj osud.
Myslela som, že to najhoršie je za mnou. Že som konečne v bezpečí. Bola som si istá, že som si vybudovala život, ktorý mi už nikto nevezme… A na chvíľu to bola pravda. Mala som všetko, čo som si kedysi ani nedovolila chcieť.
Ako veľmi som sa mýlila…
Stačila jedna chvíľa, aby sa všetko rozpadlo, aby som sa ocitla na úplnom dne. Bez varovania. Bez vysvetlenia. Zrazu som zostala obklopená len beznádejou. A práve vtedy som ho stretla.
„Celeste, aká náhoda, že mi pomáhaš práve ty…“
Zaskočená som sa spýtala: „Odkiaľ…?“
„Z budúcnosti…“ odpovedal neochvejne, skôr než som dokončila otázku.
„Vidíš?“ zašepkal. „Presne takto to robíš vždy. Zachraňuješ. A pritom netušíš, koho si práve pustila k sebe.“
V tej chvíli som ešte nechápala, že on nikdy nebol ten, kto potreboval pomoc, ale ten, pred ktorým som mala utekať.

Čo má muž, ktorý sa nikdy nevzdáva, spoločné s minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou hlavnej hrdinky? Prežije Celeste vo svete, ktorý jej nikdy nedovolil byť slobodnou? A aké tajomstvo skrýva neznámy, ktorý sa objavil práve vtedy, keď mala Celeste zomrieť?
Odpovede vás vtiahnu do temného, mrazivo realistického dystopického príbehu, z ktorého sa nedá uniknúť.

Anotácia – druhá časť:

„Vždy si bola vzdorovitá,“ pokračoval ticho, „ale to sa teraz skončí.“
Palcom mi prešiel po spodnej pere, pomaly, takmer skúmavo a jemne ju pootvoril, keď sa ku mne naklonil bližšie. Tvrdosť jeho tela sa aj cez látku uniformy pritlačila o moje stehno – neprehliadnuteľná pripomienka jeho neochvejnej kontroly.
„To znamená… že ma teraz zabiješ?“ zašepkala som.
Hlas sa mi zachytil v hrdle, sotva ma mohol počuť, zatiaľ čo strach vo mne rástol a spolu s ním aj zakázané vzrušenie, ktoré mi pulzovalo žilách.
„Mal by som,“ odpovedal takmer hravo, „no neurobím to… aspoň nie zatiaľ.“
Xavriel sa ticho zasmial. Ten zvuk mi zavibroval priamo v hrudi. Jeho druhá ruka skĺzla nižšie, až spočinula na oblúku môjho bedra a bez námahy si ma pritiahol ešte bližšie. Zachvela som sa.
„Je zaujímavé sledovať, ako sa ma zrazu bojíš,“ zamrmlal pri mojich perách. „Bude to celkom zábava, keď ma konečne začneš rešpektovať!“
Schmatol ma za vlasy a hlavu mi prudko otočil do strany. Jeho dych ma popálil na krku, kým jeho slová niesli temný prísľub. Xavrielove prsty sa mi pohrávali s bradou, zdvihli ju o trochu vyššie, aby som sa nemohla vyhnúť jeho skúmavému pohľadu, a zatiaľ jeho druhá ruka privlastňujúco stisla môj bok. Kolená sa mi podlomili a telo sa k nemu nevedomky prehlo – napriek hrôze, ktorá mi práve zvierala dušu…
V tej chvíli mi bolo jasné, že ak chcem prežiť, budem sa mu musieť podriadiť.

Nechajte sa vtiahnuť do druhej časti príbehu, kde sa vzrušujúce napätie prelína s erotickou iskrou a kde má aj temnota svoju neodolateľnú príťažlivosť.